Basnicky.sk

Keď ti raz povie "ľúbim ťa",never mu.
Má v očiach iskru nevernú.
Namotá ťa ako stroj už mu nepovieš,prosím stoj.
Odíde bez rozlúčky a iné bude zržať za rúčky.
Je to klamár,sebec,chce byť pán,bodaj by zostal už na veky sám.
Ale nie nezostane,lebo svojím úsmevom zas ďalšiu oklame.
Opantá ťa v noci,cez deň, postupne si jeho väzeň.
Verila som v nádej šťastia,no odpoveď je jasná...
Oklamal ma,zradil lásku,už neodpovie mi na otázku,prečo chce mať inú krásku.
Neplačem,nemám síl,nezaslúži si to,veď je falošný ako pýr.
Nenávidím otázku,prečo neverím na lásku.
Prečo?Lebo...už ma párkrát chcelo vítať nebo.Nechcem viac ľúbiť klamára,ale ako zistím,že mi lásku nenahovára?
Už stačilo klamstva a bolesti,už nechcem byť jeho otrokom v kroji nevesty.
Lúčim sa sním a ticho kričím,aj tak ťa raz nejaká zničí...